Keď bolí telo aj duša: prečo sa chronická bolesť, depresia a trauma tak často držia za ruku

Chronická bolesť nie je „len“ fyzický problém. U veľkej časti ľudí ide ruka v ruke s depresiou – a minulé traumatické zážitky ešte výrazne zvyšujú riziko, že sa bolesť v tele „uhniezdi“. Pochopenie týchto prepojení nie je akademická zvedavosť; je to kľúč k účinnejšej liečbe, menšej izolácii a väčšej nádeji na návrat k plnohodnotnému životu. Najprv sa pozrime, čo hovorí výskum – a potom, čo sa s tým dá robiť.

1) Depresia a chronická bolesť: silné a obojstranné puto

• Klasická prehľadová štúdia ukázala, že bolesť je u ľudí s depresiou výrazne častejšia a naopak – depresia je veľmi rozšírená v populáciách s chronickou bolesťou. Táto kombinácia zhoršuje diagnostiku aj výsledky liečby oboch stavov.

• Aktuálna systematická prehľadová štúdia a metaanalýza z roku 2025 odhaduje, že približne 40 % dospelých s chronickou bolesťou má klinicky významné príznaky depresie (a podobne aj úzkosti).

• Dôležité: nejde len o „sprievodný jav“. Dlhodobé dáta z veľkých kohort ukazujú obojstranný vzťah – depresívne príznaky zvyšujú riziko rozvoja chronickej bolesti a naopak.
  

Prečo sa to deje?Bolesti a depresia zdieľajú biologické okruhy (napr. v limbickom systéme), ovplyvňujú sa cez zápal, stresové hormóny a pozornosť/interpretáciu telesných signálov. Neurozobrazovacie štúdie ukazujú funkčné aj štrukturálne zmeny mozgu pri chronickej bolesti – vrátane oblastí zapojených do nálady a motivácie.

2) Trauma a chronická bolesť: keď minulosť diktuje prítomnosť

• Prehľady a metaanalýzy z roku 2023 potvrdzujú, že adverzné zážitky z detstva (ACEs) sú spojené s vyšším rizikom chronickej bolesti v dospelosti – často v dávkovo-závislom vzťahu (čím viac ACEs, tým vyššie riziko).

• U detí a adolescentov sa podobná súvislosť objavuje tiež: viac ACEs → väčšia pravdepodobnosť chronickej bolesti.

• Po ťažkých udalostiach (nehoda, násilie, vojna) sa u časti ľudí rozvinie PTSD a bolesť s ním môže vytvárať „bludný kruh“ – vzájomne sa udržiavajú (model mutual maintenance).
  

Mechanizmy, ktoré to spájajú:Trauma dlhodobo „rozlaďuje“ stresovú os (HPA), zvyšuje citlivosť nervového systému na hrozby a bolesť, narúša spánok a podporuje hypervigilanciu. Tieto faktory následne živia depresiu aj samotnú bolesť. Neuroveda to dokresľuje obrazom „centralizácie“ bolesti – mozog a miecha menia spôsob, akým spracúvajú signály, a citlivosť sa zvyšuje.

3) Prečo kombinácia bolí viac než súčet častí

Keď sa bolesť spojí s depresiou (a neraz aj s úzkosťou), výsledkom býva väčšia intenzita ťažkostí, väčšie funkčné obmedzenia, horšia adherencia k liečbe a vyššie riziko relapsov. Čím je bolesť rozsiahlejšia/častejšia, tým silnejšie rastie depresívna symptomatika – opäť ide o „dávkový“ vzťah.

4) Čo teda funguje: integrovaný a citlivý prístup

• Screening a pomenovanie: systematicky sa pýtať na náladu, spánok, úzkosť, skúsenosti s traumou – bezpečne, citlivo a bez zbytočného pitvania detailov. (Len pomenovanie súvislostí je pre mnohých úľavou.)

• Multimodálna terapia: kombinovať prácu s telom (postupná aktivácia, jemný pohyb, dych), psychologické prístupy (CBT/ACT zameraná na bolesť, rozpoznávanie katastrofizácie, hodnotovo riadené kroky), tréning spánku a psychoedukáciu o neurobiológii bolesti – tá znižuje strach a zlepšuje coping.

• Trauma-informovaný prístup: bezpečie → stabilizácia → postupná spracovateľná práca s traumou (nikdy „hlavou proti múru“). To priamo znižuje hypervigilanciu a „hlasitosť“ bolesti.

• Farmakoterapia: u časti ľudí majú zmysel lieky pôsobiace na bolesť aj náladu (napr. SNRIs či tricyklické antidepresíva) – vždy individuálne a v koordinácii s lekárom.

• Sledovanie trendov, nie len „nuly“: cieľom je väčšia kapacita pre bežný deň, viac dobrých okien a menej „výpadkov“ – nie perfektná absencia bolesti za každú cenu.
  

5) Malé (ale účinné) kroky, s ktorými môžete začať

1. Mikrodávky pohybu: 3–5 min jemnej chôdze alebo mobilizačných cvikov každé 2–3 hodiny.

2. Rituál spánku: 30 min pred spaním „tichá zóna“ bez obrazoviek, pravidelný čas vstávania.

3. Pristihnite katastrofizáciu: keď myseľ kričí „už to nikdy neprejde“, doplňte „…a predsa som mal/a aj lepšie dni“.

4. Bezpečná všímavosť (grounding, dych 4–6): ak trauma „vyhodí poistky“, vráťte sa k telu a k prítomnému okamihu, nie k spomienkam.

5. Budujte podporu: aspoň jeden človek, s ktorým môžete hovoriť bez masky.
   

Pozvánka na rozhovor

Ak sa v týchto riadkoch spoznávate, vedzte, že to nie je vaša vina – a že zmena je možná. Na mojej stránke nájdete spôsob práce, ktorý prepája modernú neurovedu bolesti, trauma-informovaný prístup a praktické nástroje pre každý deň. Som terapeut, ktorý s vami nastaví bezpečný, integrovaný plán – krok po kroku, vaším tempom. Keď budete pripravení, ozvite sa: poďme znížiť hlasitosť bolesti a uvoľniť priestor pre život. Kontakt - termin@online-terapia.net

Bibliografia

1. Bair MJ, Robinson RL, Katon W, Kroenke K. Depression and Pain Comorbidity: A Literature Review. Arch Intern Med. 2003;163:2433–2445. jamanetwork.com

2. Aaron RV, Ravyts SG, Carnahan ND, et al. Prevalence of Depression and Anxiety Among Adults With Chronic Pain: A Systematic Review and Meta-analysis. JAMA Network Open. 2025. jamanetwork.com

3. Werneck AO, et al. Bidirectional relationship between chronic pain and depressive symptoms: findings from two ageing cohorts. J Psychosom Res. 2024. PubMed

4. Qiu Y, et al. A Pooled Analysis of Two National Aging Cohort Studies: Bidirectional Association Between Pain and Depressive Symptoms. Front Public Health. 2022. PMC

5. Sharp TJ, Harvey AG. Chronic Pain and Posttraumatic Stress Disorder: Mutual Maintenance Model. Clin Psychol Rev. 2001;21:857–877. PubMed

6. Nicolson KP, et al. Childhood adversity and chronic pain in adulthood: Systematic review and meta-analysis. PAIN. 2023. PMC

7. Bussières A, et al. Adverse childhood experiences and risk of chronic pain in adulthood: Systematic review and meta-analysis. Eur J Psychotraumatol. 2023;14(2):2284025. tandfonline.com

8. Groenewald CB, et al. Adverse childhood experiences and chronic pain among children and adolescents. PAIN Reports. 2020. journals.lww.com

9. Tracey I, Bushnell MC. How neuroimaging studies have challenged us to rethink pain. J Pain. 2009. PubMed

10. Davis KD, Flor H, Greely HT, et al. Brain imaging tests for chronic pain: medical, legal and ethical issues and recommendations. Nat Rev Neurol. 2017;13:624–638.